Majstrovstvá sveta INTERSTENO Budapešť 2015
Majstrovstvá sveta v záznamu a spracovaní textov
sa uskutočnilo v druhej polovici júla v Budapešti. Konalo sa v rámci jubilejného 50. kongresu medzinárodnej organizácie Intersteno, založenej parlamentnými stenografmi v Londýne v roku 1887.
Zo slovenskej výpravy na stupeň víťazov vystúpili dvaja účastníci z celkového počtu 4. Dve medaily získal Branislav Beňovič z Obchodnej akadémie v Hlohovci, zlatú meailu v medzinárodnej internetovej súťaži v odpise textu, ktorá sa konala v predstihu v mesiacoch máj – apríl 2015. Striebornú medailu získal v najsilnejšej kategórii v odpise textu z papierovej predlohy s úžasným výkonom 559,7 č.ú./min. Presvedčivý výsledok podal aj Patrik Žori z Obchodnej akadémie v Rožňave, ktorý získal zlatú medailu a celkovo zvíťazil v kategórii juniorov v disciplíne wordprocessing z počtu 15 účastníkov.
Jednanie vedeckej komisie a výmena skúseností informatikov z celého sveta ukázali nevyhnutnosť podpory výučby ovládania klávesnice, ktoré je v niektorých krajinách (vrátane SR) v školstve stále podceňované. Spravidla preto, že i rozhodujúci činitelia školstva svoje vzdelanie získali v dobe, kedy sa písať na klávesnici (skôr na písacích strojoch) učili len budúci pisári či sekretárky, takže vznikla generácia inteligencie vo svojej praxi výrazne hendikepovaná, napr. lekári či policajti, ale i prekladatelia a novinári. Po niekoľkoročnej praxi improvizovanej tvorby textu pomocou zraku je pre nich stále náročnejšie získať klávesnicovú gramotnosť. V ČR bola vypracovaná a do slovenčiny spracovaná individuálna výučbová metóda ZAV, e-learning, ktorá toto preškolenie umožňuje a v stále vo väčšom počte európskych škôl sa uplatňuje. Práve touto výučbou a tréningom prešli prakticky všetci slovenskí reprezentanti, súťažiaci z Českej republiky i najúspešnejší z Nemecka a Poľska.
Skúsenosti s technológiami písania hlasom ukazujú, že efektívnejšie využitie je závislé na kvalitnom ovládaní klávesnice. Tiež sa to týka krajín, v ktorých parlamentní alebo súdni zapisovatelia záznam jednania vykonávajú grafickým či strojovým tesnopisom, ale vzápätí do textového súboru prevádzajú na klávesnici PC.
Výnimkou je napr. Čína, kde je využívaný tesnopisný stroj Yawe Sulu. Stenografujú dvaja a výstupom je zároveň z ich záznamu a následného doplňovania k dispozícii textový súbor pripravený k tlači. V ČR túto metódu najlepší súťažiaci často praktizujú – na konferenciách či ako prepisovatelia pre nepočujúcich účastníkov úradných jednaní.
Anna Škovierová, zástupkyňa ZAV pre Slovenskú republiku