zpět do 3. patraŠkola ZAV

Peking 2009

15 českých reprezentantov obsadilo 48 medailových umiestnení * dvaja zástupcovia ČR zvolení do vedúcich pozícií svetovej organizácie Intersteno * Za dva roky Paríž

V dvojročnej volebnej perióde prezidenta Intersteno (2005 – 2007) som podnikol jedinú väčšiu pracovnú cestu – do Číny. Vzišli z nej vtedy dve základné myšlienky: svetový šampionát Intersteno usporiadať v Pekingu a skratkový systém pre klávesnicu PC (zavpis) spracovať pre konštrukciu stenografického stroja s rozložením 24 klávesov, vyrábaného vedľa USA (Stenograph) čínskou firmou Yawe Sulu.

Česi potvrdili prvenstvo

Vyhlasovaniu výsledkov 47. majstrovstiev sveta v zázname a spracovaní textov na pekingskom Olympijskom štadióne predchádzalo mnoho neľahkých rokovaní so zástupcami domácich športovcov, vysvetľovania, prepočítavania koeficientov, nakoniec ale prinieslo v zmysle pravidiel Intersteno – podobne ako na šampionáte Praha 2007 – absolútnu väčšinu trofejí reprezentantom Českej republiky!

V jury pracovali väčšinou pod vedením Heleny Matouškovej všetci členovia výpravy z radu pedagógov, riaditeľov škôl i rodičov, po skúsenostiach z Prahy 2007 sa hlavnými pomocníčkami stali Hana Vojáčková a Zdeňka Kundrátková. O práci v jury podrobnejšie Helena Matoušková.

Na stupne víťazov z našich postupne vystúpili (v zátvorke počet zlatých, strieborných a bronzových včítane výsledkov internetovej súťaže a vyhodnotenia kombinácií – ČR získala prakticky polovicu všetkých medailí): Miloš Černilovský (3-3-0), Ondřej Kanta (3-2-2), Barbora Stejskalová (3-0-1), Luboš Beran (3-0-1), Petr Hais (2-2-0), Petra Vintrlíková (1-0-3), Libor Hais (1-0-1), Karin Cieslarová (0-3-1), Tomáš Portych (0-3-1), Jiří Spolek (0-2-0), Petra Kinclová (0-1-2), Lukáš Adámek (0-1-0), Michal Rủžička (0-1-0), Tomáš Křenek (0-0-1) a Jana Válková (0-0-1).

Do olympijského bodovania za 4. – 6. miesto ďalej svojimi výkonmi prispeli (abecedne): Lukáš Beránek, Pavel Burda, Roman Cibulka, Alena Havránková, Petr Hendrych, Kateřina Kunzová, Markéta Labajová, Milan Musil, Tereza Pavlíková, Petr Sekanina, Martin Stříž, Olga Vejvodová, Eva Wotřelová, Jakub Zimolka.

Takmer všetci českí reprezentanti prešli tréningom a väčšina i výučbou Internetovej školy ZAV, jej najúspešnejším zahraničným žiakom sa stal Konstantin Schwalm (Nemecko, Neukirchen) s kompletnou zbierkou trofejí (1-1-1).

V jednom z priamych vstupov do Rádiožurnálu som vymenoval miesta, v ktorých naši najúspešnejší študujú alebo bývajú: Brno, Bystřice pod Pernštejnem, Hradec Králové, Hustopeče, Choteboř, Karviná, Město Albrechtice, Opava, Orlová, Praha, Rožnov pod Radhoštěm, Valašské Meziříčí.

Stenostroj

Stenografický stroj sa od bežnej klávesnice odlišuje tým, že je na ňom možné písať akordom, t.j. stlačiť i niekoľko klávesov súčasne.

O spolupráci bola v roku 2006 slávnostne za účasti televíznych kamier spísaná zmluva: čínska strana spracuje a stroj doplní o interface (program, ktorý mu umožní interpretovať stisky klávesov na text písaný latinkou alebo azbukou), ZAV spracuje program pre češtinu. Firma Yawe tak bude môcť svoje výrobky ponúkať na európskom trhu, českí stenografi sa po veľkej prestávke (český stenostroj rovnakého rozloženia klávesov vyvíjal už v päťdesiatych rokoch prof. Vrátný, testoval zlínsky študent Junek) dočkajú nového pracovného inštrumentu.

Vývoju českého programu som venoval veľa mesiacov mravčej práce. Systém skratiek vychádza z českého grafického tesnopisu a je praktickým pokračovaním zavpisu, čo výrazne výučbu budúcich stenografov uľahčí.

Čínska strana svoje záväzky zo zmluvy o spolupráci ale nesplnila, interface namiesto nej vyvinula česká firma Novuco, takže vďaka nej mohol písecký študent Matěj Válek predstaviť prvú funkčnú strojovú stenografiu pri zahájení ZAV Hodonín 2008.

Hneď po prílete českej skupiny na šampionát „Peking 2009“ prišiel Vítězslav Grepl, veľvyslanec Českej republiky v Číne, zástupca Interinfo ČR, Asociácie obchodných akadémií a Tesnopisného ústavu. Podrobne sa nechal informovať o súťažení v zázname a spracovaní textov, o českej reprezentácii a ich úspechoch. Vyslovil veľa užitočných rád určených hlavne českým mladým návštevníkom Číny, ale nechal sa informovať i o problémoch spolupráce na vývoji českého strojového tesnopisu s využitím čínskeho hardware.

Na základe doporučenia pána veľvyslanca potom v priebehu ďalších dní bol v nemeckom a čínskom jazyku pripravený dodatok dohody o spolupráci, podľa ktorého sa firma Yawe zaväzuje dodať ako náhradu za interface zodpovedajúci počet stenostrojov, zasielaných už rovno školám, v ktorých sa budú môcť začať učiť strojovému tesnopisu talentovaní študenti.

V dobe spisovania zmluvy už naši získavali skúsenosti so zjednávaním. Nezabudnem na situáciu, ktorej som bol náhodným svedkom: Aneta Urbanová, žiačka ZŠ Pod Skalkou, anglicky vysvetlila čínskej predavačke, že cena bude oproti Číňankou ponúkanej polovičná, pretože sa jedná o pozornosť určenú jej pani učiteľke.

Doporučenie pána veľvyslanca ani poučenie z praxe suverénne zjednávajúcich členov českej delegácie, ktorým by som väčšinou mohol byť dedkom, som nakoniec nezvládol. Veľký boss firmy Yawe odmietol podpísať zmluvu a ja som radšej venoval čas a energiu konzultáciám s konštruktérom a programátorom iného výrobcu technologicky dokonalejších a pre český jazyk výhodnejších stenostrojov z Kórey.

Česi vo vedení Intersteno

Do dvojročného volebného obdobia (až po majstrovstvá sveta v júli 2011 v Paríži) bola do jury ako vedúca hlavnej súťaže (odpis textu) zvolená Centrálnou radou Helena Matoušková, Jaroslav Zaviačič potom v tajných voľbách na plenárnom zasadaní do funkcie viceprezidenta.

Bol Peking dobrou voľbou?

Mesiace mimoriadne náročných príprav chodili mojou mysľou pochybnosti, či návrh usporiadať po prvýkrát v histórii Intersteno šampionát na ázijskej pôde, konkrétne v hlavnom meste najľudnatejšej krajiny sveta, bol správny.

Časom v spomienkach na Peking 2009 prevládnu nepochybne pozitíva: vyhrali sme majstrovstvá sveta i v tak neľahkom prostredí, navštívili pekingský cisársky palác a ďalšie úžasné pamiatky, prešli sa po čínskom múre, spoznali správny štýl servírovania originálnej pekingskej kačky, stretli sa s mnohými príjemnými a ústretovými ľuďmi, priviezli pre nás exotické pamiatkové predmety, atď.

Zo zážitkov negatívnych či aspoň nečakaných by bohužiaľ nebolo ťažké napísať rozsiahle rozprávanie. Uvediem dva len ťažko zabudnuteľné. Našinec zvyknutý na slobodný prístup k internetu sa nestačil diviť, že od prvého dňa pobytu bol odpojený Facebook, od tretieho väčšinu českých aktívnych adries pekingský provider zrejme vyhodnotil ako „zbytočné“ a zrušil im spojenie cez Outlook, ku koncu pobytu už sme nemali možnosť pracovať prostredníctvom mailových adries na doméne zav.cz ani cez rozhranie, odpadol i posledný komunikačný kanál SkyPe. Pripomínalo mi to „partizánske dni“ krátko po obsadení Československa v auguste 1968: vedľa tajnej techniky centrály pražskej pošty udržovaného ďalekopisného spojenia so svetom som mal na skrytom pracovisku k dispozícii len dva vojenské telefóny s kľučkou na vytáčanie pevného spojenia, aby som sa mohol dohovoriť s vedením ČTK a niekoľkými redaktormi na ďalších materiáloch vysielaných do sveta.

I skvelý lekár výpravy Pavel Beňo pravdepodobne pod rúškom lekárskeho tajomstva skrýva zásahy súvisiace s iným než európskym stupňom hygienickým pomerov (z okienka počas jazdy pľuvajúci taxikári, bez ruky pred ústami prskajúci čínski spolucestujúci na linke Peking-Petrohrad, záchody – s výnimkou hotelových – dvíhajúce rozmaznanému Európanovi žalúdok ešte skôr, než do nich vstúpil).

Pri rozlúčke pred pekingským hotelom Royal King som našej milej tlmočníčke Erike (sprevádzala ma už ako vysokoškoláčka pri ceste Peking-Shenyang v roku 2006, teraz študuje v Cáchách) nielen za jej služby úprimne poďakoval, ale v slovanskej úprimnosti tiež otvorene povedal, že sa s ňou veľmi rád v budúcnosti opäť stretnem, že to však celkom určite už nebude na čínskom území.

Po návrate na letisko v Ruzyni snáď všetci uplynulých dvanásť dní hodnotili slovami „bolo to fajn“. Tým, ktorí to mysleli v štýle pekingských trhovníkov inak, sa za voľbu „Peking 2009“ ospravedlňujem.

Všetkým účastníkom našej početnej delegácie súčasne ďakujem predovšetkým za atmosféru, ktorá i napriek športovým či iným „postrkom“ v našej výprave po celú dobu vládla. Verím, že „bolo to fajn“ nebude po návrate z parížskeho Orly o dva roky evokovať podobné úvahy, že si refrén „Škoda lásky“ pri čakaní na kufre zaspievame ešte radostnejšie.

zav

Fotogalerie

Přečteno 11042x.
24. 8. 2009
výtah
© 2019 ZAV | grafika: Adam Hadraba | webmaster: Miloš Černilovský